+421903421262
michal.vyletelka@finvia.sk

Michal Vyletelka

Licencia NBS: 241151 NBS Licencie (3)

Ľudí dokáže často prekvapiť, ako jednoduchá je správa osobných financií v skutočnosti. Všetko tkvie v pochopení významu finančných produktov okolo nás a v ich uváženom využití. Práve na tieto veci kladiem dôraz aj pri spolupráci s každým klientom.

100%
Priemer hodnotení
Odbornosť
100%
Komunikácia
100%
Spoľahlivosť
100%
2206 videní
1 hodnotení

Blog Michal Vyletelka

Michal Vyletelka 207 0 komentárov

Prečo si nevyberať investície podľa krátkodobej výkonnosti?

Prečo si nevyberať investície podľa krátkodobej výkonnosti?
Tento článok okrem iného odpovie na 3 otázky:
  1. Čo majú spoločné basketbalisti s investičnými manažérmi?
  2. Ako sa darilo nemeckým pilotom pri bombardovaní Londýna počas WW2?
  3. Sú menšie školy naozaj lepšie?
S tým, aby všetky odpovede zapadli do jednej pointy, dávali ako-taký zmysel a aby celý článok mal čo dočinenia aj s osobnými financiami. Ak by to niekoho po chvíli prestávalo baviť nezúfajte, na záver Vás čaká malý bonus.
(Ale najskôr..)

Malá odbočka do športu:
Snáď každý športový fanúšik svojho obľúbeného tímu si praje, aby sa jeho tím a obľúbení hráči dostali do formy. Športovým žargónom, nech to začne sypať, šťastie sa prilepí na hokejky, brankár zavrie bránku, zdvihne sa morálka mužstva, hráči sa dostanú na koňa, zvezú sa na víťaznej vlne a to zmultiplikuje budúce víťazstvá. Tréneri hovoria v kabíne o využití herného momenta, komentátori zdôrazňujú, že víťazná zostava sa nemá meniť a stávkari sa chvália tiketmi s natipovanými strelcami gólov vo forme. Keď jeden hráč strelil gól v každom z posledných troch zápasov, je predsa veľká šanca, že skóruje aj tentokrát. Všetko to dáva perfektnú logiku. Až na to, že je to ďaleko od pravdy.

Na fenómen formy v angličtine zvanej „hot hand“ sa už v roku 1985 pozrel štatistik Thomas Gilovich. Ten skúmal pravdepodobnosť úspešného voľného hodu NBA hráčov, ktorí boli práve vo forme. Zistil, že krátkodobá minulá výkonnosť basketbalistov nehrala žiadnu rolu v tom, či hráč nasledujúci voľný hod premení. Tento experiment s rovnakým výsledkom zopakovali o 18 rokov neskôr Jay Kohler a Caryn Conleyová. Zistili, že navzdory športovým komentátorom, manažérom a trénerom, ospevujúcim magický efekt horúcej ruky, je tento fenomén iba povera. Zhluky pozitívnych období, kedy sa či už tímu alebo jednotlivcovi nadpriemerne darí, sú často iba dielom náhody, tak ako občas niekomu padne na kocke niekoľkokrát po sebe šestka.

Bombardovanie Londýna
Zámena skvelej krátkodobej výkonnosti s náhodou nemá iba športový rozmer.
Richard Thaler s Cassom Sunsteinom v excelentnej knihe „Nudge“ píšu o analógií športového mýtu horúcej ruky vo vojnových podmienkach. Opisujú ju na základe operácie Blesk, ktorú spustilo nacistické Nemecko v roku 1940. Počas nej Luftwaffe bombardovala mnohé veľké anglické mesta, vrátane Londýna. V tej dobe vydávali londýnske noviny mapy s vyznačenými miestami dopadu bômb. Mapa vyzerala približne takto:

R. Thaler a C. Sunstein — Nudge

Tieto mapy vyvolali v hlavách Londýnčanov veľké obavy. Z máp to vyzeralo, že sa nemeckí piloti triafajú s veľkou presnosťou do centra Londýna. Príbeh vyzeral znovu jasne, Nemci disponujú buď skvelou technikou, alebo nadpriemerným výcvikom, vďaka ktorému dokážu triafať aj malé strategické ciele. Podrobnejšia štatistická analýza však ukázala, že rozmiestnenie bômb bolo úplne náhodné a Nemci žiadnymi extrémnymi schopnosťami nedisponovali.

R. Thaler a C. Sunstein — Nudge

Malé školy sú lepšie. Alebo aj nie?
Táto hypotéza bola medzi 50. až 80. rokmi v USA často omieľaná a skúmaná (slušný článok o množstve výskumov na túto tému tu). Výsledok jednej štúdie na Pennsylvánskych školách ukázal že z 50 najlepších škôl bolo šesť extra malých. Štúdia spôsobila masívny tlak verejnosti na znižovanie počtu školákov, rozdeľovanie škôl na menšie celky a finančné dotácie (napr. Bill Gates daroval 1,7 mld. USD) na rozvoj menších škôl. Ako pri forme basketbalistov, tak aj pri voľbe správnej veľkosti škôl dáva tento príbeh zmysel. Menšie školy majú menej žiakov a učitelia sa tak môžu lepšie venovať každému študentovi. Znova je to však iba vymyslený konštrukt založený na náhode.

Faktom ostáva, že pri malých školách sa skrátka častejšie nájdu výrazné odchýlky. Pri obrovskej škole sa vynikajúci žiaci spriemerujú s tými menej dobrými a v konečnom dôsledku z nich vznikne priemerná masa. Pri nízkych počtov študentov dokáže však zopár excelentných študentov zdvihnúť latku natoľko, že tieto školy predbehnú tie veľké. Pokiaľ je však roztriedenie náhodné, rovnako by sa malo stať, že do štúdie spadnú aj malé školy, v ktorých je zopár veľmi nešikovných žiakov, ktorí stiahnu školu na koniec rebríčku. A presne to zistili títo dvaja akademici.

A čo to má spoločné s financiami?
Mnoho ľudí sa dnes pri výbere investičného plánu alebo vstupného fondu do dôchodkového systému (na Slovensku II. a III. pilier) pozerá na minulú výkonnosť fondu. Opäť ide o perfektnú logickú úvahu. Vo fondoch, ktorým sa darí budú pravdepodobne pracovať schopní manažéri, ktorí rovnako ako bojoví piloti dokážu triafať skvelé investičné príležitosti. Tento postup má však dve zásadné chyby.

Rovnako ako u basketbalistov NBA, ani investiční manažéri si vo väčšine prípadov nedokážu držať dobrú formu dlhodobo. Naopak, je pravdepodobné, že funguje presne opačný efekt, ktorému štatistici hovoria regresia k priemeru. Ak by tento efekt skutočne pôsobil, „súčasné horšie“ fondy v minulosti by v budúcnosti porážali tie „súčasné lepšie“. A presne to dokazuje štúdia De Bondta a Thalera (laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 2017). V nej porovnávali každé tri roky 35 najvýnosnejších a 35 najstratovejších akcií za posledné trojročné obdobie. Tu je výsledok štúdie:


R. Thaler — Do Stock markets overreact?

De Bondt a Thaler zistili, že „prehrávajúce portfólio“ za minulé trojročné obdobie si v priemere polepšilo o 20 %, pričom “víťazné portfólio” stratilo zhruba 5 %. Samozrejme, investor môže namietať, že rozumný portfólio manažér takúto tržnú anomáliu dokáže zohľadniť pri tvorbe portfólia. Ako však ukazuje tabuľka chicagskeho profesora Burtona Malkiela, nie je tomu tak:

B. Malkiel — Efficient markets and its critics

Z 20 najlepších aktívne spravovaných fondov medzi rokmi 1996–1999 sa iba jeden z nich nachádzal v prvej päťstovke. Na 500. mieste! Ak by teda investor v roku 1999 vložil rovnakú sumu peňazí medzi 20 fondov s najlepšou 3-ročnou výkonnosťou, o ďalšie 3 roky neskôr by na tom bol o 17,5 % horšie ako priemerný investor. Podobné experimenty sa niekoľkokrát zopakovali ako na kratších, tak aj na dlhších časových horizontoch väčšinou s rovnakým výsledkom. Mýtus víťaznej vlny je teda povera aj v prípade investičných fondov.
Druhou chybou pri vnímaní krátkodobej výkonnosti je vyberanie príliš malého dátového vzorku, rovnako ako v prípade malých škôl. Malé časové obdobia sú omnoho citlivejšie na výkonnostné výkyvy ako dlhé obdobia. Štatistici tomuto efektu hovoria zákon malých čísel. Ako príklad sú nižšie uvedené rozpätia výnosnosti akcií v 1-ročnom až 25-ročnom období:

B. Malkiel - Random Walk Down the Wall Street

Investor, ktorý sleduje 5-ročnú výnosnosť priemerného akciového fondu preto môže spozorovať zhodnotenie o abnormálnych 24 % ročne rovnako ako aj o stratu -2 % ročne v závislosti od roku, v ktorom sa na výkonnosť pozerá. Pokiaľ však sledovacie obdobie natiahne na 25 rokov, dostane sa medzi výnosy 8–13 % ročne, čo aj skutočne zodpovedá historickej výkonnosti akcií. Rozumný investor by preto nemal brať do úvahy aktuálnu „formu“ investičného fondu, ale typy aktív, ktoré jeho sledovaný fond nakupuje, ich historickú výnosnosť a riziko.
Ako čerešničku k zákonu malých čísel dodám, že pokiaľ investor porovná 15-ročnú výkonnosť aktívnych fondov a tržného indexu v dlhšom období tak zistí, že poraziť index sa podarilo iba zhruba 20 % aktívnych fondov. Samozrejme, pri pasívnej správe príde investor o možnosť dosiahnutia nadpriemerných výnosov, ktoré mu investovanie do fondov kopírujúcich index neumožní. Určite je však rozumné zvážiť, či mu historicky preukázaná šanca 1:5 za to riziko naozaj stojí.

Záver
Nechať sa obalamutiť náhodou je nesmierne ľahké. Či už ide o športový zápas, boj o život, politické rozhodnutia alebo správu osobných financií. V minulom článku som každému z Vás prial veľa správnych rozhodnutí. Možno ak prestaneme konštruovať falošné vysvetlenia situácií vzniknutých náhodou, bude tých správnych rozhodnutí viac. Mne to zatiaľ ide ťažko.
Veľa šťastia v boji s náhodou aj Vám!
Michal
Sľúbený bonus: Súboj Garryho Kasparova s počítačom Deep Blue v roku 1997 a jeho kauzálne vytvorený príbeh založený na náhodnom ťahu počítača, vďaka ktorému pravdepodobne prehral celý súboj. https://www.wired.com/2012/09/deep-blue-computer-bug/

Pridaj komentár

komentáre